FP-2.Kapitola-Viv

Vyšiel som z pracovnej sprchy zahalený len v bielom uteráku, no stále som cítil ten nepríjemný smrad a pachuť v ústa zo železa. Nieže by som to železo žul ale proste ten smrad z brúsenia sa dostane všade. Ešte aj moje kedysi blond vlasy sú teraz už sfarbené „železnou“ farbou. Keď pracujete v železiarstve ako keby ste sami boli železo.

Prechádzal som medzi skrinkami a polonahými mužmi. Niektorí na mňa divne pozerali tak som sa aj ja na nich divne pozrel. Cítil som sa divne ako vždy keď vychádzam zo spŕch. Nieže by som bol gay...ehm no teda dúfam že nie som gay ani niečo také.

Prišiel som ku svojej skrinke a prezliekol som sa do obyčajných vecí. Vedľa mňa sa ozval môj dobrý kamoš Danny.

„Hej X, vidíme sa večer na šípkach ako vždy.“ 

Ja som mu len odkýval a odišiel som. Po ceste čerstvým vzduchom, ktorý ani čerstvý nie je ale čerstvejší už nikde na zemi nieje som počúval mraučanie opustených mačiek, ktoré boli v tomto storočí až moc premnožené. Niekedy mi to mraučanie prišlo ako symfónia inokedy napríklad dnes ako keby ich zas drali z kože.

Po dlhej ceste cez rôzne špinavé uličky som prišiel domov kde som sa dlho nezdržal. Odložil som si pracovnú tašku, skontroloval som babičku ktorá tvrdo spala a vydal som sa do neďalekého baru.

Popri ceste som ako vždy natrafil na známe bandy gangstrov a nejaké ľahké ženy ktoré si ma už vďaka Bohu prestali všímať po tých pár konfliktoch čo tu nastali.

Vošiel som a sadol som si k stolu kde už sedel Danny. Ako som zbadal už mám aj objednané niečo na pitie.

S Dannym sme si pripili na ďalší prežitý deň a vybrali sme sa hrať šípky. Nieže by som tú hru mal moc v láske ale ak mám byť úprimný ja nikdy nič nemám v láske.

Dokonca ani tento bar nemám rád. Je preplnený debilmi a štetkami, obsluha je tu nepríjemná a aj v nefajčiarskom oddelení sa fajčí.

Tak takto to vyzerá v dnešnom svete.

Trochu sme s Dannym popili a zahrali šípky no nič výnimočné. V neskorých nočných hodinách som sa vybral domov. V nejakej uličke, v ktorej neviem akým zázrakom svietila pouličná lampa, som zbadal v hromade smetí knihu. Popadol som ju. Na knihy nedám dopustiť a nenechám ich takto trpieť. 

Prišiel som pred dom no najprv som vybehol na veľkú terasu. Ľahol som si na starý zaprášený gauč ktorý som tam nedávno doniesol a zapozeral som na hviezdy. Popritom som rozmýšľal nad mojim nudným životom a čo spraviť aby som ho vylepšil. 

Po hodinách rozmýšľania som nakoniec na tom gauči zaspal.

(Approved by Mag.; Good Job, Viv :3 Začiatok pobavil :D -rap career )