I.Kapitola- Záhadný chalan
Publikované 05.06.2014 v 18:02 v kategórii Lost Castle (Viv), prečítané: 281x
Zaparkovala som svoj luxusný čln na kraji toho ostrova. Vyšla som z člnu a stupila na piesok. Som na nejakej pláži. Obzerám sa a čo nezbadám akýsi dláždený chodník. Dobehnem k nemu. Vyzerá to staro. Určite to bude nejaká historická pamiatka. Vyznám sa v architektúre lebo ma baví a strašne sa mi páčia rôzne historické budovy. Je to proste krása. Prehrabla som si svoje husté hnedé vlasy.
(Nedá mi to nepreskúmať to tu.) Kráčam pomaly po schodoch hore. Ako sa tak obzerám tento ostrov je väčší ako som si myslela. Ale zatiaľ jediné čo vidím sú stromy. Dostala som sa na kopec. A stuhla som. Predo mnou stálo niečo neskutočné. V tej chvíli som skoro odpadla. Predomnou sa objavil obrovský kostol. Teda skôr zrúcanina kostola. Vstupom do kostola sú veľké drevené dvere. Vôbec som si nevšímala že sa zaťahuje obloha že možno bude pršať. Proste som vbehla do toho kostola.
Vnútro je v úplne otrasnom stave. Všetko je rozpadnuté. Zem je pokrytá štrkom. Jediné čo je zachované z vnútra sú steny a nádherne pomaľovaná klenba. Zapozerám sa na klenbu hore. Som ako zhypnotizovaná. Vonku sa poriadne rozpršalo. Pár kvapiek cez pokazenú stenu kvapká aj dovnútra.
(Do kelu...prečo dážď ?) Som kľudná a už ani nemyslí že sa chcela zabiť keď do nej niekto celou silou vrazí.
Narazí do mňa nejaký chalan asi o hlavu vyšší so strapatými špinavo-blonďavými vlasmi.Jeho modré oči sa mu lesknú. Na tvári má nazúrený výraz.
Narazí do mňa nejaký chalan asi o hlavu vyšší so strapatými špinavo-blonďavými vlasmi.Jeho modré oči sa mu lesknú. Na tvári má nazúrený výraz.
„Grrrrh. Pozor si dávať nevieš?“ Nebezpečne zavrčí a v očiach sa mu mihne šialený lesk.
(Čože tak on do MŇA narazí a ešte povie niečo takéto ?!!) Od hnevu mi vystúpi vráska na čele a zatínam ruky v päste.
(Čože tak on do MŇA narazí a ešte povie niečo takéto ?!!) Od hnevu mi vystúpi vráska na čele a zatínam ruky v päste.
„Ja ? A ty čo si slepý že nevidíš kam ideš?“ Nenávistne sa na neho pozriem a zložím si ruky pod prsiami.
(Bože prečo musím práve teraz naraziť na takéhoto dementa ?)
Ten chalan vôbec nezareaguje ale vyberie sa po nejaký kus železa neďaleko od nás
„Máš šťastie, že mám prácu. “Pohliadne na mňa pohľadom čistého psychopata, zdvihne ten kus železa zo zeme a vražedne sa usmeje.
„Máš šťastie, že mám prácu. “Pohliadne na mňa pohľadom čistého psychopata, zdvihne ten kus železa zo zeme a vražedne sa usmeje.
(No pekne ešte ma tu zabije ....aspoň sa o to nebudem musieť pokúšať sama.)
Nesmierne ma nahneval. Myslela som si že chalani z iných miest budú milý, no ako vidím ja mám šťastie na totálnych kreténov. Pozriem sa na neho a prebodávam ho pohľadom.
„Šťastie...ehmm v čom že máš prácu s tyčkou? Vieš čo choď si s ňou vyhrabať hrob!!“
Nesmierne ma nahneval. Myslela som si že chalani z iných miest budú milý, no ako vidím ja mám šťastie na totálnych kreténov. Pozriem sa na neho a prebodávam ho pohľadom.
„Šťastie...ehmm v čom že máš prácu s tyčkou? Vieš čo choď si s ňou vyhrabať hrob!!“
Poviem mu, otočím sa na päte a idem do stredu kostola. Pokúšam sa ho nevšímať no v tom začujem buchot a nadávky.
„Do Boha. Neznášam to! Halóó? Je tu niekto?“ Kričí ten chalan. Úplne ho od hnevu ignorujem a nevnímam čo hovorí.
„Do Boha. Neznášam to! Halóó? Je tu niekto?“ Kričí ten chalan. Úplne ho od hnevu ignorujem a nevnímam čo hovorí.
Neznášam keď mi niekto bľačí za chrbtom. Otočím sa a idem naspäť ku nemu. Vidím ako sa drží za hlavu.
„Si hluchý ty kretén, hovorím že si máš ísť vykopať hrob!“ Uprene na neho hľadím.
„Si hluchý ty kretén, hovorím že si máš ísť vykopať hrob!“ Uprene na neho hľadím.
„Eeehm, prepáč čo som ti urobil, keď sa so mnou takto rozprávaš? Pretože ja vážne neviem..“ Chalan pokrčí plecami a povzdychne si.
Udivene na neho zazerám a stále som v tom istom postoji ako keby som ztuhla.
„Ty si fakt debil, tak najprv tu do mňa narazíš a potom do mňa bľačíš že čo nedávam pozor a zrazu sa tu hráš na neviniatko!"Zakričím na neho.
„Ty si fakt debil, tak najprv tu do mňa narazíš a potom do mňa bľačíš že čo nedávam pozor a zrazu sa tu hráš na neviniatko!"Zakričím na neho.
(Čistí magor...počkám si na ďalšie jeho múdre slová) Nazúrene vydýchnem.
Chalan si sadne na zem a položí si hlavu do dlaní. Zrazu vyzerá.
„Nie som normálny..." Vydýchne takmer nečutelne.
(Dúfam že sa tu teraz nerozplače ešte to by mi chýbalo) Cíti sa divne. Pohľad na neho v nej vyvoláva ľútosť. Zrazu pocit ľútosti nahradí hnev. Začne rozhadzovať rukami.
„Neviem čo za hru to tu hráš ale mňa neoblbneš. Poznám vás chalanov veľmi dobre viem aký ste“ Do očí mi vybehnú slzy no ihneď ich zaženiem.
„Takže ma poznáš lepšie ako ja sám?“ Vyhŕkne naštvane a dokonca zdvihne aj hlavu na ktorej má naštvaný výraz.
„Dobre! Tak mi povedz ako som sa sem dostal? Ako som ušiel z blázinca? A ako som sa hlavne dostal do tejto situácie?“Začne na mňa kričať. Ja len stojím z vyvalenými očami. Nemôžem sa ani pohnúť.
„Prepáč, nechcel som..“Chalan si povzdychne a rukou si pretrie oči.
Trochu cúvnem dozadu. A poviem normálnym hlasom prechádzajúcim do naštvaného.
„Tak už mi to je všetko jasné. Ty si bol v blázinci tak sa ani nečudujem že sa takto správaš!“
Počkám chvíľu a odpoviem mu kľudným hlasom.
„Ale chcel si keby si nechcel nepovedal by si to...“ Snažím sa ho zaškrtiť pohľadom.
On si znova zodvihne tú prekliatu tyčku.
„Ty si mi ale milá...“ Povie úplne iným hlasom ako predtým a v ruke si tyčku len tak pretočí a potom si ju len tak poťažká v ruke.
(Musím sa dostať preč od tohto psychopata.)
„Vieš čo ty si strašne milý tiež , vieš o tom ?“ Povie ironicky a otočím sa ku dverám. Zacítim chladný vietor fúkajúci z vonka.
„Ty si mi ale milá...“ Povie úplne iným hlasom ako predtým a v ruke si tyčku len tak pretočí a potom si ju len tak poťažká v ruke.
(Musím sa dostať preč od tohto psychopata.)
„Vieš čo ty si strašne milý tiež , vieš o tom ?“ Povie ironicky a otočím sa ku dverám. Zacítim chladný vietor fúkajúci z vonka.
(Radšej umrznem ako zostať tu s ním...)
„Nechávam ťa tu samého dúfam že sa budeš správať tak slušne ako doteraz .“
„Nechávam ťa tu samého dúfam že sa budeš správať tak slušne ako doteraz .“
Musím si do neho ešte rypnúť a vybehnem von. Vonku prší ale mne to je jedno. V tom kostole už nezostanem.
Bežím pomedzi dážď. Nevidím nič. Cítim len ako padám...cítim tú bolesť.
A potom tma.
Starý kostol:
Záhadný chalan:
Komentáre
Celkom 4 komentáre
Verr 05.06.2014 v 19:57 "(Bože prečo musím práve teraz naraziť na takéhoto dementa ?)" - výbuch smiechu :DDD Dobre píšeš a teším sa na pokračovanie, lebo ich story som nejako nevnímala... som rada, že sú o tom záznamy vo forme príbehu :D
thebeststoriesever.infoblog.sk 05.06.2014 v 20:07 Viv:
Ďakujem :333 Som rada že ma niečo také napadlo písať... no ešte uvidím ako zapíšem to čo včera :D ale to sa vsiakne :D
Caramel 08.06.2014 v 14:40 :D :D Hihihih..:D :D :D Druhý potlesk!! :D
Soll 24.06.2022 v 16:33 Depresia. Depresia. Depresia. .......