Prológ

Smútok a strach. Jediné čo som cítila. Sedím v plťke na rozzúrenom mori. Pýtate sa čo asi tak robím. Chcem sa zabiť. No moje otupenia alkoholom a silná búrka tomu nejako prekážajú. Preto len tak sedím a dúfam že zaspím a keď sa prebudím budem s mojim starkým ktorý nedávno zomrel. Život pre mňa už dávno zomrel, už veľmi dávno. Začalo to keď môj otec začal piť a bol drogový díler. Neskôr zomrel na predávkovanie. Matka začala byť alkoholička a po otcovej smrti to s ňou šlo dole z kopca. Ja som taktiež podľahla alkoholu a cigaretám pretože som zo všetkého bola pod depresiami. V škole nič moc. V triede samí chalani. V takýchto chvíľach sa hovorí že všetko vyrieši láska. Skúšala som no zostala som len zneužitá. Začala som sa rezať. Pár mesiacov čo som sa držala schovaná v tieňoch, opovrhujúca ľuďmi a bolo mi dobre. Nakoniec ma zdrvila správa o úmrtí jedného svetla ktoré som v živote mala. A to bolo úmrtie môjho milovaného starého dedka. Zranilo ma to až tak že som sa rozhodla ísť za ním. Napadlo ma že si dám poslednú jazdu plťkou a podrežem si žily až tak že vykrvácam. No teraz sedím a pozerám sa na väčšiu škvrnu na obzore. Je to ostrov. Je to zvláštne veď by v okruhu niekoľko tisíc kilometrov nemal byť nijaký ostrov. No on tu je. A voda ma odplavuje k nemu...